Prvou adventnou nedeľou začína­me prežívať obdobie, ktoré v nás vyvoláva pocit očakávania. Adventom za­číname nový liturgický rok. My kres­ťania nemáme zvláštne počítanie rokov ako napríklad Židia a nemá­me ani zvláštny začiatok roka ako Číňania, budhisti či moslimovia. V kresťanskom chápaní je advent dobou radostnej prípravy a očakávania narodenia Pána. Už od 5. storočia bol tak chápaný na kres­ťanskom Západe. Teologicky advent označuje príchod Krista medzi ľudí. Boh sa teda pri­bližuje v advente k nám. Zároveň advent teologicky vyjadruje aj sku­točnosť eschatologickej prípravy na druhý príchod Krista na konci čias. Advent je teda čas nových milostí; čas, keď si reálnejšie uvedomujeme istý začiatok, ale zároveň aj koniec.

Adventné obdobie, ktoré sa začína prvými vešperami Prvej adventne nedele, môžeme rozdeliť na dve čas ti. Prvou je doba do 17. decembra keď si pripomíname takzvaný eschatologický advent. Je to čas, keď liturgia dáva svoje ťažisko na očakávanie Pánovho príchodu na konci vekov – parúziu.

Druhá časť adventu je obdobie od 17. decembra do 24. decembra vrátane. Je to takzvaný historický advent. Pripomíname si vtedy historické očakávanie narodenia Pána ako ho čakali ľudia pred viac ako dvetisíc rokmi a ako proroci Starého zákona pripravovali národ na príchod Mesiáša. Ich predpovede sa splnili. Boh prišiel na svet v Betleheme, keď sa narodil ako malé Dieťa z Márie Panny.

Medzi charakteristické prvky Ad­ventného obdobia môžeme zaradiť roráty a adventný veniec. Rorátne sväté omše majú svoju historickú tradíciu. Slávia sa ku cti Božej Mat­ky, spravidla v ranných hodinách. Ich názov pochádza z prvých slov omšového úvodného spevu: „Rorate, caeli desuper et nubes pluant iustum – Roste nebesia z výsosti, obla­ky nech pršia spravodlivého.“ Je krásnym zvykom sláviť ich v kosto­le pri sviečkach s patričnými spev­mi a na záver recitovať či spievať modlitbu Anjel Pána.

Druhým typickým prvkom Ad­ventného obdobia je adventný ve­niec. Obsahuje štyri sviece, ktoré nám naznačujú štyri advent­né nedele, respektíve obdobie pri­bližne štyritisíc rokov, počas ktoré­ho Židia očakávali Mesiáša. Adventným vencom vstupu­je liturgické slávenie do denného ži­vota, života rodiny, do nedeľných zvyklostí a presakuje kresťanský zmysel a mesiánsky nádych celého života kresťanstva.

Každá adventná nedeľa má svoju zvláštnu duchovnú symboliku. Naj­lepšie nám ju dosvedčujú nedeľné čítania jednotlivých adventných ne­dieľ a ich zameranie. Na Prvú ad­ventnú nedeľu je v popredí liturgie bdelosť na druhý príchod Pána, mesiášska ríša pokoja, v ktorej Mesiáš zhromaždí všetky národy. Na Dru­hú adventnú nedeľu nám zaznieva

výzva na pokánie slovami Jána Krsti­teľa, aby sme sa obrátili, pretože sa približuje Božie kráľovstvo. Tretia adventná nedeľa je osobitným spô­sobom nazývaná nedeľa Gaudete, čo pochádza z prvých slov úvodnej antifóny: „Radujte sa…!“ Máme sa stále radovať v Pánovi. Práve tu je najviac zdôraznený advent ako do­ba radostného očakávania. Štvrtá adventná nedeľa je už vždy situo­vaná v druhej časti obdobia, čiže v historickom advente. Aj jej témy sú preto sústredené na bezprostred­né udalosti, ktoré sa diali pred na­rodením Pána. Štvr­tá adventná nedeľa vždy obsahuje mariánsky charakter.

Zo všetkých vyššie uvedených sku­točností a symbolov nám zaznieva adventná nádej. Nádej – to je oča­kávanie splnenia túžob vlastného vnútra. Čím väčšia je naša túžba, tým vyššia je hodnota, po ktorej tú­žime. Celý náš život je teda prípravou – adventom na stret­nutie s Bohom. Nech aj tohtoroč­ný advent je pre nás časom radost­ného očakávania Krista: časom, keď je potrebné obliecť si skutky svetla.