Prvou adventnou nedeľou začíname prežívať obdobie, ktoré v nás vyvoláva pocit očakávania. Adventom začíname nový liturgický rok. My kresťania nemáme zvláštne počítanie rokov ako napríklad Židia a nemáme ani zvláštny začiatok roka ako Číňania, budhisti či moslimovia. V kresťanskom chápaní je advent dobou radostnej prípravy a očakávania narodenia Pána. Už od 5. storočia bol tak chápaný na kresťanskom Západe. Teologicky advent označuje príchod Krista medzi ľudí. Boh sa teda približuje v advente k nám. Zároveň advent teologicky vyjadruje aj skutočnosť eschatologickej prípravy na druhý príchod Krista na konci čias. Advent je teda čas nových milostí; čas, keď si reálnejšie uvedomujeme istý začiatok, ale zároveň aj koniec.
Adventné obdobie, ktoré sa začína prvými vešperami Prvej adventne nedele, môžeme rozdeliť na dve čas ti. Prvou je doba do 17. decembra keď si pripomíname takzvaný eschatologický advent. Je to čas, keď liturgia dáva svoje ťažisko na očakávanie Pánovho príchodu na konci vekov – parúziu.
Druhá časť adventu je obdobie od 17. decembra do 24. decembra vrátane. Je to takzvaný historický advent. Pripomíname si vtedy historické očakávanie narodenia Pána ako ho čakali ľudia pred viac ako dvetisíc rokmi a ako proroci Starého zákona pripravovali národ na príchod Mesiáša. Ich predpovede sa splnili. Boh prišiel na svet v Betleheme, keď sa narodil ako malé Dieťa z Márie Panny.
Medzi charakteristické prvky Adventného obdobia môžeme zaradiť roráty a adventný veniec. Rorátne sväté omše majú svoju historickú tradíciu. Slávia sa ku cti Božej Matky, spravidla v ranných hodinách. Ich názov pochádza z prvých slov omšového úvodného spevu: „Rorate, caeli desuper et nubes pluant iustum – Roste nebesia z výsosti, oblaky nech pršia spravodlivého.“ Je krásnym zvykom sláviť ich v kostole pri sviečkach s patričnými spevmi a na záver recitovať či spievať modlitbu Anjel Pána.
Druhým typickým prvkom Adventného obdobia je adventný veniec. Obsahuje štyri sviece, ktoré nám naznačujú štyri adventné nedele, respektíve obdobie približne štyritisíc rokov, počas ktorého Židia očakávali Mesiáša. Adventným vencom vstupuje liturgické slávenie do denného života, života rodiny, do nedeľných zvyklostí a presakuje kresťanský zmysel a mesiánsky nádych celého života kresťanstva.
Každá adventná nedeľa má svoju zvláštnu duchovnú symboliku. Najlepšie nám ju dosvedčujú nedeľné čítania jednotlivých adventných nedieľ a ich zameranie. Na Prvú adventnú nedeľu je v popredí liturgie bdelosť na druhý príchod Pána, mesiášska ríša pokoja, v ktorej Mesiáš zhromaždí všetky národy. Na Druhú adventnú nedeľu nám zaznieva
výzva na pokánie slovami Jána Krstiteľa, aby sme sa obrátili, pretože sa približuje Božie kráľovstvo. Tretia adventná nedeľa je osobitným spôsobom nazývaná nedeľa Gaudete, čo pochádza z prvých slov úvodnej antifóny: „Radujte sa…!“ Máme sa stále radovať v Pánovi. Práve tu je najviac zdôraznený advent ako doba radostného očakávania. Štvrtá adventná nedeľa je už vždy situovaná v druhej časti obdobia, čiže v historickom advente. Aj jej témy sú preto sústredené na bezprostredné udalosti, ktoré sa diali pred narodením Pána. Štvrtá adventná nedeľa vždy obsahuje mariánsky charakter.
Zo všetkých vyššie uvedených skutočností a symbolov nám zaznieva adventná nádej. Nádej – to je očakávanie splnenia túžob vlastného vnútra. Čím väčšia je naša túžba, tým vyššia je hodnota, po ktorej túžime. Celý náš život je teda prípravou – adventom na stretnutie s Bohom. Nech aj tohtoročný advent je pre nás časom radostného očakávania Krista: časom, keď je potrebné obliecť si skutky svetla.
Zatiaľ žiadne komentáre