Na počiatku bolo slovo, slovo,
čo veľkú moc malo
i na taj písania
pokorilo sa pravde Božej
hutnosťou vekov sprevádzanej.
Uchovalo nám sveta diania
Fenomén múdrosti, len vydrž
vydrž do sveta skonania.
Mária Oceľová
Chceme vám postupne predstaviť dejina našej farnosti, ktorá nachádzame v našej Histórii dómus, či v obecnej kronike, histórie vôbec a dáme prehovoriť aj mĺkvym umeleckým i architektonickým svedkom našej farnosti, či citátom z Písma svätého.
Polomka je prvá obec, ktorá geografický spadá do Gemerského Horehronia. Našej polomskej verejnosti je známe, že prvá písomná zmienka o obci Polomka sa zachovala z roku 1525, keď obyvateľ Polomky, Alex nechcel v Brezne predať Konôpkovi syr za znehodnotenú mincu. Listina, ktorú spomína obecná kronika hovorí o vzniku osady Polomka už v r. 1321.
„Boh poslal Cirkev k národom, aby bola všeobecnou sviatosťou spásy…“ KKC 810
Správy o založenej farnosti v Polomke spadajú už do 16. storočia. Polomský farár sa spočiatku staral o pastoráciu celého Horehronia. Pred rokom 1611 ku Polomke patrila Heľpa a od roku 1611 aj Závadka.
Z dejín vieme, že až do vydania tolerančného patentu platilo: „Cuius regio, eius religio“. “Koho panstvo, toho náboženstvo“, a tak v Polomke i v Šumiaci v roku 1611 pôsobil evanjelický farár, v Závadke neskôr i pravoslávny pop.
„A tak sa všeobecná cirkev javí ako ľud zhromaždený jednotou Otca i Syna i Ducha Svätého.“
Prvý kostol v Polomke bol drevený, postavený na mieste dnešnej farskej záhrady, vtedy uprostred cintorína. Bol zasvätený Najsvätejšej Trojici. Je pravdepodobné, že drevený kostol vyhorel v dôsledku neustálych náboženských nepokojov v časoch protihabsburgských povstaní.
Tí, čo ťa nenávidia, ryčia
uprostred tvojho miesta svätého,
vztyčujú svoje zástavy na znak víťazstva.
Podobajú sa tým, čo sa veľmi rozháňajú sekerou
v hustom lese.
Tak vylamujú brány chrámové
a stŕhajú ich sekerou i hákom.
Podpálili tvoju svätyňu,
príbytok tvojho mena až do základu zneuctili.
V srdci si povedali: „Zničme ich všetkých odrazu,“
a vypálili tvoje sväté miesta v krajine. Žalm 74, 4-8. Nárek nad spustošeným chrámom v Jeruzaleme, Asafova poučná pieseň.
V roku 1661 sa veriaci Polomky obrátili na Františka Wesselényiho, palatína Uhorska, aby im dal katolíckeho duchovného a pomohol im postaviť nový kostol.
„Blažení tí, čo bývajú v tvojom dome a bez prestania ťa velebia.“ Ž. 84,4.
Polomská legenda o mieste postavenia nového kostola hovorí toto: „Aj samotný najväčší a najvplyvnejší gazda, ktorý bol až sedemkrát richtárom a neskôr v roku 1702 i zemanom, Jakub Hrebla, rozhodol: „Postavíme kostol na okraji cintorína! Som nábožný a najobľúbenejší gazda a kostol bude v mojom najbližšom susedstve.“ Na jeho stranu sa už začali prikláňať i ďalší vplyvní a bohatí gazdovia, nuž ale, človek mieni, Pán Boh mení. Boh prostredníctvom nenápadného veriaceho mu vo sne oznámil, kde má budúci kostol stáť. Malo to byť na kopci nad dedinou, lebo sedliacke chalupy v tej dobe stáli v údolí po obidvoch stranách potoka. Sen tohto veriaceho potvrdila skutočnosť, keď na kopčeku zo sna v júni do rána napadol sneh v znamení kríža. Hneď sa tam zbehla celá dedina i sám duchovný otec Ján Philipovič. A tak bolo rozhodnuté.“ Na mieste, kde pôvodne veriaci chceli postaviť kostol, stojí dnes baroková kaplnka zasvätená sv. Jánovi Nepomuckému.
Barokový kostol v roku 1666 dal postaviť uhorský palatín, gróf František Wesselényi.
Autorsky spracovala Mária Oceľová