Každá farnosť má svoje hodnoty, či sú to duchovné alebo hmotné, tie, ktoré sme zdedili po našich predkoch. Medzi vzácne duchovné hodnoty patrí viera, ktorú nám naši rodičia v ťažkých podmienkach s obetami odovzdávali slovom i príkladom a za to im máme byť vďační po celý život. Viera v Trojjediného Boha sa udržiava už celé stáročia i vo farnosti Polomka.

Polomka je prvá obec na Horehroní, ktorá geografický spadá do Gemerského Horehronia, nachádza sa na hranici Zvolenskej a Gemerskej župy. Prvá písomná zmienka o obci Polomka sa zachovala z roku 1525, keď obyvateľ Polomky, Alex nechcel v Brezne predať Konôpkovi syr za znehodnotenú mincu. Listina, ktorú spomína obecná kronika hovorí o vzniku osady Polomka už v r. 1321.
Správy o založenej farnosti v Polomke spadajú už do 16. storočia. Polomský farár sa spočiatku staral o pastoráciu celého Horehronia. Pred rokom 1611 ku Polomke patrila Heľpa  a od roku 1611 aj Závadka.

Prvý kostol v Polomke bol drevený, postavený na mieste dnešnej farskej záhrady, vtedy uprostred cintorína. Bol zasvätený Najsvätejšej Trojici. Je pravdepodobné, že drevený kostol vyhorel v dôsledku neustálych náboženských nepokojov v časoch protihabsburgských povstaní.

V roku 1661 sa veriaci Polomky obrátili na Františka Wesselényiho, palatína Uhorska, aby im dal katolíckeho duchovného a pomohol im postaviť nový kostol.

Polomská legenda o mieste postavenia nového kostola hovorí toto: „Aj samotný najväčší a najvplyvnejší gazda, ktorý bol až sedemkrát richtárom a neskôr v roku 1702 i zemanom, Jakub Hrebla, rozhodol: „Postavíme kostol na okraji cintorína! Som nábožný a najobľúbenejší gazda a kostol bude v mojom najbližšom susedstve.“ Na jeho stranu sa už začali prikláňať i ďalší vplyvní a bohatí gazdovia, nuž ale, človek mieni, Pán Boh mení. Boh prostredníctvom nenápadného veriaceho vo sne oznámil, kde má budúci kostol stáť. Malo to byť na kopci nad dedinou, lebo sedliacke chalupy v tej dobe stáli v údolí po obidvoch stranách potoka. Sen tohto veriaceho potvrdila skutočnosť, keď na kopčeku zo sna v júni do rána napadol sneh v znamení kríža. Hneď sa tam zbehla celá dedina i sám duchovný otec Ján Philipovič. A tak bolo rozhodnuté.“ Na mieste, kde pôvodne veriaci chceli postaviť kostol, stojí dnes baroková kaplnka zasvätená sv. Jánovi Nepomuckému.

Barokový kostol v roku 1666 dal postaviť uhorský palatín, gróf František Wesselényi. Po jeho smrti v stavbe kostola pokračovala jeho manželka Mária Széchy. Kostol bol dobudovaný v roku 1669 a na sviatok Michal Archanjela 29. septembra bol tento barokový kostol slávnostne posvätený opátom Izoksányim za asistencie spišských kanonikov a zasvätený úcte Narodenia sv. Jána Krstiteľa.

Pre neustále sa opakujúce protihabsburské povstania a iné nepokoje bol kostol v roku 1702 opevnený múrom, opatrený otvormi pre delové rúry. V časoch nepokoja sa obyvateľstvo schovávalo za múrmi opevnenia.

„S radosťou pôjdeme do domu Pánovho“.