mamaV tomto vianočnom čase sa chcem poďakovať svojej mame dar života a kresťanskú výchovu.

Kdesi som čítal peknú báseň o modlitbe matky a jej spomienke na syna kňaza a spomienky kňaza na svoju matku. Nepoznám autora, ale podelím sa s ňou so všetkými, ktorí otvoria túto stránku.

 

 

Ruženec kňazovej matky

Obrázok úsmevov, úpätia hôr,
večne zelené sosny a svieže smreky,
krajinka zlatých snov!
V náručí hôr sní domček utúlený,
záhradka pred ním slní sa na brehu rieky.

Ten domček biely, ticho utúlený,
je taký bohatý, je taký plný ….
V oknách vyrazil puky muškát červený,
pod oknom matka čičíka púčok svoj na výslní.

Chlapča to, ách, Pane, daj aby kňazom bol!
Ruka jej kolíše batôžtek rozkričaný.
Keď chlapča oči priviera a ticho drieme,
mať usmiata v pokoji zrnká ruženca preberá
a splieta zbožne tajomstvá:
Ktorého si, Panna, z Ducha Svätého počala.
Ktorého si, Panna, v Betleheme porodila…

Už chlapča povyrástlo, z bieleho domku odišlo,
mať dala si ho študovať do mesta.
Chce radosť z neho mať, keď príde k žitia sklonku,
chce kňaza z neho vychovať a celkom Bohu ho dať.

Hľa, v chráme svätom v plnom hľadí,
ako anjeli klerici mladí
v zástupe šťastne kráčajú
a jej syn spolu s nimi ide k oltáru.

Šťastná mať slzy utiera a zrnká ruženca preberá.
Ústa jej šepkajú tajomstvo v odhodlaní,
a v duchu sa spája s obetou svätej Panny…
Ktorého si Panna, v chráme obetovala…

Už mnohokrát sneh pokryl bielu chalúpku,
i stromy zakvitli už neraz i zarodili.
Adventy idú jeden za druhým, náhlia sa.
Aj mať má advent, dobu čakania.
Veď čoskoro sa splní jej túžba –
syna jej vysvätia za kňaza!

Hľa, synovi už pomazali ruky, čelo
a matka zostarla naň hľadí hrdo.
Ako len stojí jej syn v odhodlaní smelo.
Mať slzy utiera a zrnká ruženca preberá
s tajomstvom: Ktorého si Panna, v chráme našla…

Vyhasli svetlá primičné, uvädli kvety,
mať syna stratila a cnie sa jej samej –
v svet sa jej rozpŕchli milované deti …
Je zima, ešte pôst, bolesť v srdci sadá,
ruka jej stíska ruženec a duša volá :
Požehnaný Ježiš, ktorý sa za nás krvou potil…

A verný syn si matku často listom poteší.
Tie prvé, Bože, samý jas a rozlet:
Aké sú krásne Božej práce nivy,
aký je dobrý ľud a práca aká krásna…
A potom ďalšie listy – aké zmeny.
Syn bojazlivo píše:
Mamka, jak presmutné sú v izbe štyri steny,
som strašne sám a vyčerpaný!
Práca mi berie srdce krv
a bieda hrozná na prahu mi sedí,
kebych bol vedel o tom prv…
Ale chcem predsa ďalej, ďalej ísť…

A matka cíti synovu kalváriu,
slzami skrápa ubolené ťahy
a znovu zdraví bolestnú Matku Máriu
tajomstvom krvavým:
Ktorý bol pre nás bičovaný…
Ktorý bol pre nás tŕním korunovaný…

Tie zimné mrazy zdrvili kňaza – syna,
že ho nik nechápe, nik slová jeho neprijíma,
že darmo, celkom darmo sa namáha, trpí…
Ach Bože, aký je ťažký, preťažký kríž kňaza – syna.

A matka staručká, k zemi schýlená,
trasľavou rukou píše: Syn môj, teraz,
naozaj teraz si k Bohu bližšie,
než kebys neviem aké veľké diela konal,
a slávu sveta žal!
A večer preberá trasľavou rukou zrnká ruženca,
tajomstvom svätým tíši dušu v plači:
Ktorý pre nás kríž niesol…
Ktorý pre nás ukrižovaný bol…

Jar vyrazila nové puky…
červený muškát smeje sa zeleným výškam hôr.
Príroda spieva pieseň o radosti,
mať uvítala v bielom domku syna…
Prišiel ju navštíviť, trasľavou rukou si ho objíma,
a v šťastí naň hľadí.
Aký je pokojný, aká je smelá jeho mužná tvár…
A matka zhrbená a stará pookrieva, cíti, je tu jar!

Syn usmiaty jej veľa, veľa rozpráva…
Ako je dobre trpieť, ako to dušu kriesi!
Ako to vedie srdce a správne vychováva…
že za duše len veľa, veľa trpieť treba
a tak im v láske a utrpení ukázať kúsok neba…

A matka zdrvená sa šťastím syna vyrovnáva…
A keď jej syn sa v izbietku uchýli
a breviár sa modlí,
ona si berie do rúk ruženec starý, ošúchaný…
A slzy radosti jej kropia biele líca
a srdce k Bohu letí do výšin s tajomstvom:
Ktorý slávne zmŕtvych vstal…

Dnes už jej niet, už ticho v rodnej zemi spočíva.
Syn spomína si na ňu pri oltári,
myšlienka na drahú matku v duši mu žiari,
čo ružencom mu kňazstvo vyprosila,
ružencom jeho kňazstvo chránila,
ružencom spomienka na ňu ožíva…
Ktorý ťa, Panna, do neba vzal…
Ktorý ťa, Panna, v nebi korunoval…