Svetové dni mládeže pre mňa začali 19.7., v utorok, kedy som spolu s niektorými mojimi spolužiakmi, dvoma kňazmi a taktiež mladými z Martina a okolia nasadla na autobus netušiac, čo ma to vlastne čaká. Vyrazili sme v poobedných hodinách a našou prvou zastávkou bola slovensko-poľská hranica, kde sme museli čakať na ostatné autobusy zo Žilinskej diecézy, aby sme spoločne pokračovali v ceste. Netrvalo dlho a náš autobus plný mladých pútnikov zastavil na konečnej zastávke – v Brzeszcze, mestečku neďaleko mesta Oswiencim. Privítanie, akého sa nám tam dostalo, sme teda nečakali. Mladí, ale aj starší farníci spievali, mávali vlajočkami a bolo naozaj vidno, ako sa z nášho príchodu tešia. Nasledovala uvítacia svätá omša a po nej malé občerstvenie a rozdelenie do rodín, v ktorých sme mali prvý týždeň bývať. Prvá spoločná večera v rodinách, rozhovory v poľsko-slovensko-anglickom jazyku a milé, usmiate tváre nám hneď prezradili, že tento týždeň bude určite výnimočný. A aj bol! Poliaci si pre nás pripravili bohatý program, ktorý každý deň začal spoločnou modlitbou. Navštívili sme mesto Oswiencim, kde sme sa mohli stretnúť s ďalšími slovenskými pútnikmi, taktiež sme mali možnosť stíšiť sa v miestach, pripomínajúcich nám smutné historické udalosti – v Koncentračnom tábore v Oswiencime, ktorý navštívil počas svojej cesty na SDM aj pápež František. Počas týždňa nás čakala ešte menšia turistika, spoločné omše so Slovákmi v meste Skoczów, návšteva Múzea chleba a Múzea papiera, svätá omša v Bazilike Matki Boskiej Rychwaldzkiej, krížová cesta v Brzeszcze a taktiež sme mohli nahliadnuť do života a kultúry Brzeszczanov. Spievalo sa, tancovalo, smialo. Vyvrcholením tohto prvého týždňa bola spoločná svätá omša v Brzeszcze a stretnutie všetkých pútnikov z diecézy Bielsko – Żywieckej. Tu sa zišlo spolu asi 15 000 pútnikov a to bola len príprava na to, čo nás čakalo v Krakowe.

rvý týždeň bol na konci a pre nás Slovákov bol nezabudnuteľným zážitkom a časom, kedy sme mohli naozaj prežívať Božiu lásku skrze ľudí, ktorých nám poslal do cesty. Veru, ani sa nám nechcelo odísť a domácim sa tiež tlačili slzy do očí, keď sme odchádzali. No naše putovanie muselo pokračovať, predsa sme sa chceli stretnúť s mladými z celého sveta a so svätým otcom.

Druhý týždeň bol úplne iný ako ten prvý a dal by sa charakterizovať takto: ulice plné mladých vysmiatych ľudí, všadeprítomný hluk a spev, radosť, smiech,  ale aj preplnené elekričky, vlaky a autobusy,  dlhé rady a čakanie na jedlo a niekoľkohodinová preprava na inak krátkych úsekoch. Veľakrát sme preto mohli praktizovať samotné motto SDM: ,,Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo“. (Mt 5,7).

Pre Slovákov bol počas hlavného týždňa pripravený doobedný program v meste Skawina, kedy sa nám počas katechéz a svätých omší prihovárali naši otcovia biskupi. Poobedia sme trávili priamo v Krakowe, okrem utorka, kedy sme ešte navštívili Sanktuárium Božieho milosrdenstva v Lagiewnikoch, kde sme sa ako pútnici zo Slovenska spoločne pomodlili Korunku Božieho milosrdenstva.

Priamo v Krakowe sa hlavný program konal na Bloniach, obrovskom priestranstve, kde sme mohli vo štvrtok privítať Svätého otca a v piatok s ním stráviť čas počas Krížovej cesty. Obidva dni sa mi podarilo pápeža Františka vidieť len ako malú postavičku, preto som sa začala zmierovať s tým, že ho zrejme zblízka počas svetových dní neuvidím. Tešila som sa aspoň, že počujem jeho príhovory, ktorými povzbudzoval najmä nás mladých, naživo. No zázraky sa skutočne dejú a v nedeľu pred záverečnou svätou omšou sa mi podarilo vidieť ho zblízka v papa mobile, ako prechádza uličkami medzi sektormi Campusu Misericordie. Usmieval sa a žehnal tisíckam mladým, ktorí prišli na záverečnú svätú omšu.

Jeho slová nás počas celého víkendu povzbudzovali, aby svetové dni neskončili a nezostali len v Krakowe, ale aby sme si všetko to, čo sme zažili a počuli priniesli do svojich domovov, aby sa stali našou každodennou realitou.

Veronika