Raz si jeden človek sadol na kraj oázy. Pristúpil k nemu jeden mladík a povedal: “Nie som stadiaľto. Akí ľudia bývajú v tomto meste?” Starec mu odpovedal otázkou: “Akí boli obyvatelia v meste, z ktorého prichádzaš?”
“Egoistickí a zlí. Preto bol som tam nespokojný a som rád, že som odtiaľ odišiel.“
“Takí sú obyvatelia aj v tomto meste,” povedal starec.
Krátko nato sa zastavil pri starcovi iný mladík a položil mu tú istú otázku.
“Prišiel som práve do tohto kraja. Akí ľudia bývajú v tomto meste?”
Muž aj teraz odpovedal tou istou otázkou: “Akí boli obyvatelia mesta, z ktorého prichádzaš?”
“Boli dobrí, veľkodušní, pohostinní, čestní. Mal som tam veľa priateľov a stálo ma to mnoho, keď som ich musel opustiť”
“Aj obyvatelia tohto mesta sú takí”, odpovedal starec.
Jeden obchodník, ktorý priviedol svoje ťavy k napájadlu, počul ten rozhovor a keď druhý mladík odišiel, oslovil starca vyčítavým tónom: “Ako môžeš dať dve úplne odlišné odpovede na tú istú otázku, ktorou sa na teba obrátili dvaja ľudia?”
“Synku,” pove
dal starec, “každý nosí svoj vesmír v srdci. Kto nenašiel nič dobré v minulosti, nenájde nič dobré ani tu. A naopak, kto mal priateľov v inom meste, nájde oddaných a verných priateľov aj tu. Pozri sa, ľudia sú takí, ako to, čo v nich nachádzame.”
Pravda o nás, to akí sme, sa skrýva v srdci každého jedného z nás. Hovorí sa, že z plnosti srdca, hovoria ústa. Prosme Nebeského Otca, aby na orodovanie sv. Jána Krstiteľa, nášho farkého nebeského patróna aj my sme mali srdce vnímavé na Boha, na jeho volanie. Ak to dokážeme a otvoríme svoje srdce Bohu, potom náš život i život ľudí okolo nás bude krajší a radostnejší.
Zatiaľ žiadne komentáre