PRIPRAVME CESTU SVÄTÉMU OTCOVI (II.) – Mons. Stanislav Stolárik

Asi je dobré povedať si, čo je vlastne zmierenie, aby to nebolo len prázdne slovo alebo vyjadrenie prázdnej túžby. Zmierenie v prvom rade znamená zmýšľať o inom človekovi šľachetne. Znamená to hľadať medzi ľuďmi to, čo spája a hľadať medzi nezmierenými možnosť odpustenia. Ďalej zmierenie predpokladá náhradu krivdy. Ak sa toto všetko, čo som spomenul – a iste je toho aj viac – ak sa teda toto udeje, potom môže začať cesta zmierenia. Myslíte si drahí bratia a sestry, aj vy, čo ste pri rádiách, že prítomnosť Svätého Otca spôsobí, že politici vo vlastných stranách i medzi stranami navzájom sa prestanú hádať? Myslíte si, že prítomnosť Svätého Otca stopne všetky rozbehnuté politické hry, šarvátky a ktovie, čo všetko ešte? Myslíte, že prítomnosť Svätého Otca naozaj tak zmení politikov, že odrazu budú myslieť na dobro ľudí v našej krajine? Ale nebuďme len pri politikoch…, že susedia si odpustia a podajú si ruky? Alebo rozvadení v rodinách urobia to isté? Že otcovia a mamy, ktorí zutekali zo svojich rodín, vrátia sa k svojim rodinám? Že bude vo väčšej úcte život iného človeka, človeka núdzneho, zvlášť bezbranného – teda od okamihu počatia až po prirodzenú smrť? Milovaní bratia a sestry, dal by Boh, aby tak bolo.

Určitou skúškou na príchod Svätého Otca do našej krajiny bolo vystúpenie arcibiskupa Gądeckeho na slávnostiach svätých Cyrila a Metoda v Nitre. Arcibiskup Gądecki, ktorý je predsedom Konferencie biskupov Poľska, sa vo svojej homílii jasne vyslovil, že proti tradičným ľudským hodnotám, ktoré sú kresťanstvu vlastné, a to je: život od počiatku až po prirodzenú smrť, manželstvo muža a ženy a ďalšie „pálčivé“ témy, ktoré kolujú v spoločnosti – že sa proti týmto hodnotám prijali a stále sa vytvárajú ďalšie zákony, podľa ktorých sa tieto hodnoty môžu zákonne ničiť. Toto povedal arcibiskup Gądecki. Vlastne len pripomenul a hájil učenie Cirkvi o týchto témach. Toto učenie Cirkvi sa od čias svätých Cyrila a Metoda nezmenilo. Prečo sa nezmenilo? Lebo tu platí prirodzený Boží zákon, ktorý človek nikdy nemôže zmeniť! To znamená, že národ, ktorý sa hlási k cyrilo-metodskej tradícii, by si mal zvlášť chrániť a ceniť tieto hodnoty. Samozrejme, že negatívna reakcia na slová homílie arcibiskupa Gądeckeho z Poznane nedala na seba dlho čakať. Pýtame sa: tá reakcia prekvapila alebo sa dala čakať? A to nielen v zmysle odmietnutia jeho slov. Osobne sa obávam, či v tomto odmietnutí nebol zahrnutý aj signál, že dnešná spoločnosť už nebude tolerovať iný názor, ako ten, ktorý momentálne uznáva a podľa neho uvažuje. Áno, obávam sa toho, lebo som žil a aj viacerí z vás, tu prítomných, aj ktorí nás počúvate, žili sme v čase, keď platil len jeden názor a ten sa pretláčal. Dal by Boh, aby som sa mýlil. Ale nemôžeme brať na ľahkú váhu tieto reakcie na slová arcibiskupa Gądeckeho.

Keď príde na Slovensko Svätý Otec František, možno nespomenie presne tieto témy, možno spomenie niektoré iné. Ale i tie, iste budú mať oporu v nemennej náuke Cirkvi. Aké budú reakcie? Budú zmierovať rozdelených? Alebo budú iné komentáre? Pre nás by to nemalo byť až také dôležité, lebo sa už teraz chceme otvárať na posolstvo, ktoré nám prinesie Svätý Otec. Iste bude vložené do kontextu mnohých udalostí, ktoré aktuálne prežívame. Dovoľme teda, aby nás slová Svätého Otca prebrali z určitej letargie, rezignácie, spánku, nezáujmu o dianie okolo nás. Návšteva Svätého Otca Františka sa udeje v Roku sv. Jozefa a Roku rodiny Amoris laetitia. Tieto úmysly vyhlásil sám Svätý Otec František a ako možno viete, má aj sochu spiaceho sv. Jozefa, ktorá má pre neho značný význam. Možno sme si podľa jeho príkladu viacerí takúto sošku zaobstarali a stala sa pre nás obľúbenou. Avšak exegéza, ktorú ponúka aj sám Svätý Otec František, poukazujúc na spiaceho sv. Jozefa, nehovorí o tom, že Jozef spí spánkom, ktorý by ignoroval dianie okolo neho. Sv. Jozef je v stálom „pohotovostnom režime“ bedlivosti. Zvlášť je bedlivý, citlivý na to, čo mu povie Boh a je pohotový to aj plniť. Stretávame sa s veľmi rozhodnými udalosťami jeho života, keď je sv. Jozef štyrikrát oslovený v spánku. Keď zachytáva Božie oslovenie vo sne, vstáva a koná. Vstáva a koná! Príklad sv. Jozefa sme pozvaní osvojiť si a rozvíjať zvlášť v tomto roku, ale myslím, že najmä v čase prípravy na príchod Svätého Otca by sme v tom mali intenzívne pokračovať a tento postoj učenlivosti prehlbovať, aby sme zachytili posolstvo Svätého Otca. Mali by sme byť napokon pripravení vstať a konať ako sv. Jozef, podľa tých slov, ktoré nám budú adresované Svätým Otcom. Teda neuzatvoriť sa do nejakej „bubliny“, či priam do „jaskyne“, ktorá nám neumožní zachytávať potrebné vlny slov Svätého Otca, ktoré vytvoria posolstvo pre každého z nás a pre všetkých.

Lebo tou „inou“ alternatívou je, že raz sa prebudíme. A možno – raz sa prebudíme a už bude neskoro. A to nielen – ako sa ľudovo hovorí – že nám „uleteli včely“. Ale že sa udeje niečo oveľa horšie, a to preto, lebo sme nebedlili, lebo sme podcenili veci, ktoré sa dejú okolo nás a nereagovali sme na ne. Pre vážnosť problému len pripomeniem, že v Európskej únii, ktorej súčasťou je aj naša krajina, ale vôbec v severnej hemisfére stále prebieha veľký boj o človeka a to už o deti. Mnohí to podceňujú a „spokojne spia“. Ja to poviem veľmi „po lopate“ – vám prítomným a počúvajúcim rodičom i starým rodičom. Predstavte si a iste ste už také niečo zažili: že vaše 14 ročné dieťa niečo vyvedie v škole, na ulici, kdekoľvek. Koho budú brať na zodpovednosť? No predsa rodiča! Ale ak zadriememe, raz sa môže stať, že to 14 ročné dieťa vám príde domov, alebo presnejšie povedané nepríde domov, príde až po niekoľkých dňoch, a chlapec, ktorého ste poslali do školy sa vám vráti ako dievča. Pozor, lebo v Španielsku už prijali zákon, ktorý povoľuje, dovoľuje 14 ročným deťom, aby sa rozhodli o zmene pohlavia bez povolenia, súhlasu rodičov. Čo budete robiť v takej chvíli? Ja viem, že keď toto počúvate ako starostliví rodičia, musí vás to už teraz veľmi strašiť a bolieť a to celkom oprávnené. V tomto kontexte by bolo dobré pripomenúť aj to, ako sa takmer všetky krajiny Európskej únie sústredili na určitý protest proti zákonu v Maďarsku, ktorý charakterizujú ako zákon proti slobode. Ale v princípe tento zákon kladie dôraz na to, že tak citlivé témy, o ktorej aj teraz hovoríme, sa majú „prejednávať“ v rodine a nie v škole. Lebo asi všetci máme skúsenosť, že v každej triede môže byť nejaký vodcovský typ, ktorý zvlášť tých „viac ustrašených“ a ovplyvniteľných dokáže tak zmanipulovať, že urobia to, čo on bude chcieť. S dôsledkom na celý život a ktovie, či nie aj na večnosť. Čo môže rozumieť 14 ročné dieťa a správne sa rozhodnúť?! Aj preto máme byť ako sv. Jozef, ktorý aj pri oddychu, my by sme povedali – aj počas prázdnin, dovoleniek – je neustále v stave „bedlivej pohotovosti“, aby vstal a konal.

Dnes v prvom čítaní sa znova stretávame s Mojžišom. Včera sme možno priam s detskou pozornosťou sledovali príbeh jeho narodenia, potom, ako bol vložený do košíka, ktorý bol vymastený asfaltom a tak položený na vodu Níla a potom zachránený. Ten príbeh poznáme. Mohli by sme povedať, že dar života, ktorý dostal Mojžiš, že cez tento dar života dostal novú šancu. Ale prečo? Prečo dostal Mojžiš novú šancu? Dnešný príbeh hovorí o poslaní, ktorým ho poveruje Boh. Poslanie zachrániť vyvolený národ (porov. Ex 3, 4- 4,17). Teda šanca nového života a vôbec šanca daru života to nie je len osobný dar pre nejaké osobné obdarovanie. Život každého z nás je daný aj pre iného a pre iných. Mojžiš má zachrániť národ. „Dostal si šancu nového života a teraz prišla chvíľa, aby si ju „splatil“. Lebo je tu moje poslanie pre teba.“ Mojžiš sa pochopiteľne roztrasie, vysloví slová obavy, ale Boh mu odpovedá: „Čo sa bojíš? Budem s tebou, ja budem s tebou, teda prečo sa bojíš?“ Milovaní bratia a sestry, ale aj my, každý jeden sme povolaní zachraňovať. Bojíme sa? No, je to aj prirodzené. Ale aj nám – každému jednému hovorí Boh: „Som s tebou“. Vieme, že Duch Svätý je so svojou silou, mocou s nami zvlášť od krstu a od birmovky. Ak sme prijali aj ďalšie sviatosti – sviatosť manželstva alebo kňazskú vysviacku, alebo kto sa zasvätil Bohu sľubmi, tam je zvláštnym spôsobom prítomný Boh. Mojžiš má k dispozícii vo chvíli opisu dnešnej udalosti horiaci krík, ktorý nezhorieva – ako dôkaz nadprirodzenej Božej moci. Ale aj my predsa máme pred sebou „nezničiteľného Boha“ v Eucharistii, ku ktorému môžeme neustále prichádzať a ktorého môžeme neustále prijímať. To je neotrasiteľná pravda a prejavila sa v skúsenosti nespočetného množstva ľudí.

Keby som urobil určité prepojenie myšlienok v súvislosti s postavením a poslaním Mojžiša, tak poviem, že on vo chvíli oslovenia je už v postoji verejného činiteľa. Je predsa postavený na čelo národa a pred faraónom má hájiť právo národa, aby tento Bohom vyvolený národ žil podľa Božích zákonov. Také isté oslovenie, výzva je adresovaná aj našim verejným činiteľom. Veď takmer v každej strane sú kresťania. Možno práve v tomto duchu predstavilo 16 politických strán z rôznych krajín Európy „Deklaráciu o budúcnosti Európy“, v ktorej sa odvolávajú na žido-kresťanské korene Európy, na tie korene, ku ktorým sa treba vrátiť a na ktorých treba budovať. 16 strán z niektorých krajín Európskej únie. Dal by Boh, aby sa tam pričlenila aj niektorá strana zo Slovenska, lebo zatiaľ tam ani jedna nie je. Mojžiš ako verejný činiteľ oslovený novým poslaním, vlastne dokumentuje v tomto Božom pláne to, o čom hovoríme. My nezvaľujme na niekoho iného zodpovednosť za to, že zmierenie, tá záchrana nastane. Kroky k zmene sme povinní robiť každý jeden tam kde sme, v prežívaní zodpovednosti, ktorá nám je zverená. Naši verejní činitelia ak vyjadrili krásnu túžbu, že Svätý Otec prinesie zmierenie, treba si uvedomiť, že bez ich pričinenia to nebude. Teda milovaní bratia a sestry, všetko okolo nás môžeme dôsledne vnímať, ale môžeme si pred tým aj zatvárať oči a nevnímať niektoré hrozby a dianie okolo nás, ale zobudiť sa, keď už bude neskoro. Alebo budeme ako sv. Jozef v stálom bedlivom a „pohotovostnom režime“, aby sme sa nevrátili do „egyptského otroctva“. Tešme sa zo slov Pána Ježiša z dnešného evanjelia: „Zvelebujem ťa Otče, že si tieto slová, myšlienky zveril nie tým múdrym, tým premúdrelým, ale maličkým“ (porov. Mt 11, 25). Maličkým, ktorí sa prejavujú pokorou a otvorenosťou. Ďakujme za to, že stále takí sú.

V tejto chvíli naozaj úprimne ďakujem všetkým verejným činiteľom, ktorí dnešné Božie slovo zachytili ako osobné oslovenie, výzvu a túžbu po zmierení v našej krajine a nezostávajú ľahostajní voči tejto výzve. Ani nenechávajú túto túžbu len na Svätého Otca, ale sami sa vynasnažia konkrétnymi krokmi napomôcť naplneniu tejto túžby. Ďakujem všetkým kňazom, zasväteným, rehoľníkom, dobrovoľníkom, animátorom, ktorí počas horúcich prázdninových dní vykonávajú obetavú službu v letných táboroch. To je šľachetná príprava mladej generácie a detí, nielen na návštevu Svätého Otca, ale aj na celý život. Patrí im vďaka. Ďakujem aj za všetky modlitbové iniciatívy, zvlášť chorým, ktorí sa do nich zapájajú, ktorí na kolenách premodlievajú celé Slovensko a zvlášť pamätajú, vyprosujú Božie požehnanie pre návštevu Svätého Otca. A ďakujem všetkým, ktorí aj inými formami stoja na strane života a sú proti jeho ničeniu a deformáciám. Sem patrí aj každá služba chorému, núdznemu, opustenému. Každý takýto prejav lásky. Priznám sa, že som si s pohnutím vypočul rozprávanie o postoji mladej ženy, ktorá vstúpila do kaderníctva. Kaderníčka vidiac jej krásne, dlhé, upravené vlasy sa jej opýtala: „Čo si želáte?“ A táto mladá žena plná života odpovedá: „Chcem si nechať odstrihnúť moje vlasy.“ Neviem, či kaderníčke povedala dôvod – prečo sa tak rozhodla – ale urobila tak preto, aby z jej vlasov vznikla parochňa pre onko-pacientku.

Milovaní bratia a sestry, to nie je príklad z inej planéty, ani z inej krajiny, ani z minulosti. To je príklad, ktorý sa udial nedávno a neďaleko u nás. Takéto skutky nás zbližujú a zmierujú. Zvelebujem ťa Otče za všetkých, ktorí to tiež takto vnímajú a tak robia, ktorí prejavujú lásku tisícorakým spôsobom. Túžby nestačí len mať, prípadne ich vyslovovať. Pre ich naplnenie treba aj konkrétne niečo urobiť. Ešte raz vďaka všetkým, ktorí tak robia alebo budú robiť a podľa príkladu sv. Jozefa zotrvajú v bedlivom načúvaní Božieho hlasu a to aj teraz, v čase dovoleniek a prázdnin. Nech dá Boh, aby všetko šľachetné aj viditeľne preniklo a premohlo všetky nekalé úmysly a praktiky. Aby dobro znova víťazilo nad tým, čo je nedobré, lebo láska je silnejšia než smrť, čo dokázal Ježiš Kristus svojou smrťou a zmŕtvychvstaním. Amen.