Veľa ráz sme počuli otázku, „kde je Boh?“, keď sa to stalo, keď toto dopustil, keď svet je taký, aký je. Sami sa iste často pýtate, či vari nie je pravda, že všetko riadi Boh? Priznajme si koľkokrát nám napadla táto otázka. Prečo? Je to jednoduché, diabol veľmi rád kladie otázky pri ktorých nám je ťažko odpovedať. A pritom je naozaj také ťažké odpovedať? Kde je Boh alebo kde bol Boh. Či Boh kladie výbušniny, či on strieľa, či on robí zle a pácha neprávosť? On rozpútava prírodné sily aby pustošili zem? Veď mi sami si ničíme životné prostredie. A kde je alebo kde bol človek keď sa to dialo, keď sa to stalo? Poznáme to detské, „to ja nie, to samo“.

Položte si každý sám otázku, či mi Boh povedal aby som urobil to alebo ono? Či mi on povedal aby som nenávidel, ohováral, klamal, kradol, bol pyšný, chamtivý, lakomý, lenivý alebo aby som vraždil a zabíjal? Kde bol človek, kde sme boli mi, keď sa toto zlo dialo a deje neustále okolo nás? Nedal Boh ľuďom cez Mojžiša prikázania, ktoré sú stále platné. Nedal nám zákon, ktorý stále platí? Ježiš jasne povedal, neprišiel som zrušiť zákon, ale ho naplniť. Priznajme sa koľkokrát sme čítali sv. písmo lebo to je ten zákon, ktorý nám dal Boh cez prorokov a evanjelistov. Boh nikdy nekoná sám vždy koná cez ľudí, cez našich blížnych ba často aj cez našich nepriateľov. Jemu nič nie je nemožné ale jednu vec Boh nikdy nerobí a to aby nerešpektoval našu vôľu. Áno vždy i keď chybíme a ideme po nesprávnej ceste vždy je s nami a vedie nás. Čaká že sa spamätáme, že sa vrátime zo zlej cesty a je nám ochotný všetko odpustiť.  Teda čo sa stalo a čo sa deje je v skutočnosti naša vlastná vôľa. Preto si neklaďme otázku „ kde je Boh?“, ale: Kde je človek? Kde sme my všetci? Lebo každý jeden z nás koná podľa vlastnej vôli a tak aj mení svet, či dejiny svojho okolia a celej spoločnosti. My všetci sme plne zodpovední za to, ako vyzerá celý svet, náš štát, náš kraj, naša obec i naša rodina. Neváľajme vinu na Boha, že on to zle riadi, lebo skutočnosť je taká, že my chybíme, zle sa rozhodujeme, alebo zle konáme. Lebo každé naše rozhodnutie, či čin, ktorý urobíme ovplyvňuje iných ľudí a ich činy.  Teda ak ja urobím nesprávne rozhodnutie, ovplyvním tým aj rozhodnutie svojich blízkych, ľudí v obci, v kraji, v našom štáte a v konečnom dôsledku na celej Zemi. Teda takto naše rozhodnutia a činy sú úzko späté s naším okolím, až svetom, a ja sám som teda úzko spätý s nimi a spolu vytvárame spoločenstvo so všetkými ľuďmi na celej Zemi.

    Teda nehovorme „Kde je Boh?“, ale pýtajme sa samých seba, kde som ja, lebo na mojom osobnom rozhodnutí často záleží aj to ako vyzerá svet. Aj keď sa nám to možno nezdá, ale v konečnom dôsledku je to tak. Tak ako závan motýlích krídel na jednom konci sveta, môže spôsobiť víchricu na druhom konci, tak aj naše rozhodnutia zasahujú do života celej spoločnosti. Nikto z nás teda nemôže povedať, že na jeho rozhodnutí nezáleží. To je omyl, pretože naše rozhodnutie ovplyvňuje rozhodnutie spoločnosti a tak aj celého sveta. Takto sme my sami nielen strojcami nášho života, ale aj dejín sveta. Tak to čo sa deje vo svete okolo nás sa bytostne dotýka ja nás samotných.

    Často počúvam, najmä pred voľbami, „aj tak je to už rozhodnuté“, „veď čože už záleží na mojom hlase?“, „načo tam pôjdem?“. Pozor! Kresťan nie je samotár, ani nežije v inom oddelenom svete, ale je súčasťou istej spoločnosti a celého sveta. Teda je plne zodpovedný za to ako vyzerá jeho rodina, jeho štát, jeho krajina, náš svet. Nikto z nás nemôže povedať, mňa sa to netýka, na mojom rozhodnutí nezáleží. Lebo za to ako si sa rozhodoval, budeš raz pred Bohom zodpovedať. Kde som bol? Čo som robil? Ako som sa rozhodol? Čo som vykonal? To sú otázky, ktoré sa nás budú na Božom súde bytostne dotýkať. Od našich rozhodnutí a činov na tomto svete záleží na našom večnom živote. Nepýtajme sa teda či ísť voliť, ale bežme, lebo aj my tvoríme dejiny sveta. Na našom rozhodnutí záleží. Nie je to len naše právo, ale aj povinnosť, ktorú si musíme splniť. Nie len pre ľudí, ale predovšetkým pre seba aby som mal pred Bohom čisté svedomie. To je nie len ľudský, ale predovšetkým Boží zákon.

                            František Siman