Na ústraní v chalúpke, žili manželia ktorí vychovávali dvoch synčekov dvojčatá. Žili skromne, bola ťažká doba ani na jedlo nebolo peňazí. Otec ťažko pracoval od rána, do večera no aj tak si nemohli nič dovoliť. Každé ráno kým otec odišiel z domu, naštiepal pre manželku trochu dreva do piecky, aby mala čím kúriť aj na čom variť. Synčekovia mali 4 rôčky no, nemali sa z čím hrať. Janko mal iba malého plyšového koníka, a Jožko dreveného káčera na kolieskach, ktorého ťahal po dvore za šnúrku. Raz otec naštiepal v drevárni veľa dreva, aby ráno nerobil rámus a odišiel do práce. Keď sa vrátil, videl že všetko drevo bolo ponosené a poskladané pri chalúpke. Opýtal teda svojej ženy; Ty si ponosila a poskladala všetko drevo? Manželka sa prekvapene pozrela na svojho manžela, a povedala, a kedy by som to stihla, veď som varila, upratovala. Ja som si len doniesla, toľko, koľko som potrebovala. A deti? Čo robili deti, opýtal sa manžel svojej manželky. Čo asi robili deti, veď sa hrali vonku ako každý deň. Janko sa hral na pieskovisku z koníkom,a Jožko ťahal svojho dreveného káčera hore dole po dvore. Manžel celú noc nezatvoril oči, a premýšľal, kto alebo čo ponosilo a poukladalo všetko drevo, ktoré naštiepal. Keď začalo svitať, otec sa rozhodol, že znova naštiepe veľa dreva, ale do práce nepôjde aby zistil, ako sa to naštiepane drevo premiestnilo, a poukladalo. Keď bol z prácou hotový, vošiel do chalúpky, a čakal čo sa bude diať. Pred obedom, keď už lúče slnka dopadali na ich dvor manželka poobliekala deti, a pustila ich von na dvor, nech sa hrajú. Tak ako každý deň, aj dnes sa Janko hral z koníkom v pieskovisku, a Jožko z dreveným káčerom hore dolu, po dvore. Otec videl že deti sa hrajú, každý po svojom, ale miesta, kde bolo naštiepané drevo nesledoval. Zvečerilo sa a otec vyšiel von, aby zavolal deti už dnu. Zrak mu padol aj na to miesto, ktoré chcel sledovať. Ostal prekvapená, ako sa to drevo dostalo pred chalúpku. Na ďalší deň sa rozhodol, že všetko zopakuje ale skryje sa v drevárni, aby mohol sledovať naštiepané drevo. Keď tak prikrčený v drevárni dával pozor, pootvorili sa dvere a do drevárne vošiel Jožko z dreveným káčerom. Do káčera si vložil jedno drievko ktoré nebolo vidieť, a vyšiel s ním von smerom pred chalúpku. A takto počas svojho hrania, vynosil všetko naštiepané drevo. Keď sa na to pozeral spolu so svojou manželkou, nemohli uveriť vlastním očiam, že aj po málom sa dá preniesť veľa, a nikto si to nevšimne.

             Aj naša viera bez skutkov, sú len prázdne reči. Tak aj z drobnými malými skutkami voči tým ktorý to potrebujú, dokážeme si nazhromaždiť poklad v nebi.