Svätý pôst sa započína, k pokániu nás napomína. Touto piesňou na Popolcovú stredu a obradom udeľovania popolca sa pre nás kresťanov začal štyridsaťdňový pôst. Obdobie pôstu je pre veriaceho človeka nielen zriekania sa mäsitých pokrmov či iných návykov, ale zvlášť má byť pre nás obdobím modlitby a rozjímania, obdobím pokánia a sebazapierania, obdobím obetovania sa v službe blížnym a posilnením sa vo viere.
Pôst je príležitosťou, ako sa obnoviť na tele i na duši. V pobožnosti Krížovej cesty máme možnosť vstupovať si do vlastného vnútra a pri jednotlivých zastaveniach kráčať spolu s Ježišovým utrpením a predkladať mu svoje osobné kríže, bolesti a nádeje.
V pôstnom období častejšie počúvame krásne slová kráľa Dávida: „Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť“ (Ž 51,3). Skúsme sa chvíľu zamyslieť nad týmito slovami Dávida a nad celým jeho žalmom, ktorý zložil po hriechu s Betsabe, keď k nemu prišiel prorok Nátan. Je to najkrajší z kajúcich žalmov. Dávid si uvedomoval, že veľmi urazil Boha a nebál sa priznať si to. Okrem toho vedel, že to sám neodčiní, že potrebuje k tomu Božiu milosť. Bol to krásny prejav jeho dokonalej ľútosti. Dávid dobre vedel, že žiadny človek nie je bez hriechu, ale vedel aj to, že bez ľútosti a bez Božieho milosrdenstva mu nebude odpustené a nebude môcť ďalej v pokoji žiť. A tak úprimne priznáva svoj hriech, nebojí sa, ľutuje a chce to všetko napraviť. Nie je to úžasný príklad pre nás všetkých a pre každého človeka, ktorý si je vedomý svojho hriechu a mrzí ho to, že hriech spáchal? Boh nepohŕda srdcom skrúšeným a poníženým. Že je to naozaj tak, môžeme sa presvedčiť v celých dejín našej spásy, či už zo Starého alebo z Nového zákona. Boh nikdy nepohrdol ľútosťou pokorného človeka, ktorý si vedel priznať svoju chybu a chcel sa zmeniť. Boh vie, že nebudeme bez hriechu a preto nám poslal svojho Syna, ktorý nás vykúpil. Obetoval za nás svoj život. Nikto z nás by to nedokázal. Aj dnes nám ponúka odpustenie hriechov cez sviatosť zmierenia, cez svätú spoveď. Neváhajme teda a vstaňme. Boh je milosrdný a dokáže nás zodvihnúť aj z toho najväčšieho hriechu. Len my musíme chcieť. Musíme chcieť opäť vstať, oľutovať to a začať žiť znova, novým životom, s novou silou a to sa dá len s Božou milosťou, ktorú získame práve cez sviatosť zmierenia.
„Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť“ (Ž 51,3).
Zatiaľ žiadne komentáre