Maliar, ktorý žil v malej dedinke, maľoval nádherné ikony a predával ich za dobrú cenu. Jedného dňa chudobný človek z dedinky prišiel za ním a povedal mu:
„Zarábaš veľa peňazí maľovaním ikon tak prečo nepomáhaš chudobným v dedine? Pozri na mäsiara, koľko mäsa zadarmo rozdá chudobným. Pozri na pekára, koľko chleba rozdá chudobným z dediny každý deň hoci sám ma veľkú rodinu.
Maliar nepovedal nič, len sa usmial.
Ten chudobný človek znechutene odišiel a po celej dedine rozprával, aký skúpy je ten maliar, lebo hoci je bohatý, nechce pomôcť chudobným.
Po nejakom čase maliar vážne ochorel, no nikto sa o neho nestaral. Nakoniec zomrel osamotený.
Dni plynuli a ľudia z dediny si všimli že mäsiar už nedáva mäso zdarma chudobným. Aj pekár prestal rozdávať chlieb zdarma. Keď sa ich chudobní ľudia spýtali prečo nepokračujú vo svojej dobročinnosti, odpovedali:
„Maliar, ktorý nám dával každý mesiac peniaze, aby sme dávali chudobným zdarma to, čo potrebujú, zomrel. Nemáme už za čo rozdávať.“
Morálne poučenie je zrejmé: Nesúďme druhých, lebo nevieme, čo sa skrýva v ich srdciach. Iba Boh to vie.
To je úžasné. Krásny príbeh.
Krásny príbeh, slzičky… …. veľké ďakujem.
Veľmi pravdivý príbeh…. je to tak, väčšinou človek nevie to, čo ten druhý robí pre vse9
Veľmi krásny článok…