Maliar, ktorý žil v malej dedinke, maľoval nádherné ikony a predával ich za dobrú cenu. Jedného dňa chudobný človek z dedinky prišiel za ním a povedal mu:
„Zarábaš veľa peňazí maľovaním ikon tak prečo nepomáhaš chudobným v dedine? Pozri na mäsiara, koľko mäsa zadarmo rozdá chudobným. Pozri na pekára, koľko chleba rozdá chudobným z dediny každý deň hoci sám ma veľkú rodinu.
Maliar nepovedal nič, len sa usmial.
Ten chudobný človek znechutene odišiel a po celej dedine rozprával, aký skúpy je ten maliar, lebo hoci je bohatý, nechce pomôcť chudobným.
Po nejakom čase maliar vážne ochorel, no nikto sa o neho nestaral. Nakoniec zomrel osamotený.
Dni plynuli a ľudia z dediny si všimli že mäsiar už nedáva mäso zdarma chudobným. Aj pekár prestal rozdávať chlieb zdarma. Keď sa ich chudobní ľudia spýtali prečo nepokračujú vo svojej dobročinnosti, odpovedali:
„Maliar, ktorý nám dával každý mesiac peniaze, aby sme dávali chudobným zdarma to, čo potrebujú, zomrel. Nemáme už za čo rozdávať.“
Morálne poučenie je zrejmé: Nesúďme druhých, lebo nevieme, čo sa skrýva v ich srdciach. Iba Boh to vie.